...ze sa v jednom okamihu ocitneme na mieste,ktore vobec nepozname a z nejakej prazvlastnej priciny ani nevieme ako sme sa ta dostali.len sa odrazu poobhliadneme a co len ako sa snazime,nenajdeme tu svojich blizkych a milovanych ludi.akoby sa ista cast zivota od isteho okamihu premietla strasne velmi rychlo az sme to nestihli zaregistrovat a teraz sa citime taky skluceni...ale zaroven aj fascinovani tym co sa okolo nas za tak rychlu dobu odohralo.Akoby sme to ani neboli my,co sme sa o to zasluzili a vytvorili si uplne nove prostredie s uplne novymi ludmi.Mozno sa nam to tam niekde v kutiku srdca aj paci.Ved je to predsa len nieco nove a neosuchane,ale nase telo,mozog a hlavne srdce uz tak utkvelo na ludi,ktori ho zasiahli po celom objeme,ze nech sa ako snazi,ziadne peniaze,nova laska ani sloboda ho uz nikdy nespravia takym stastnym ako bol vtedy...
...vtedy,ked vsetko islo dokola.Ked miesto bolo vzdy rovnake a ludia,ktorych tak velmi miluje mu boli vzdy na blizku.Vtedy sa tocil svet a diali veci,ktore nepatrnym a zaroven tak podstatnym sposobom formovali jeho buducnost.Veci,ktore sa mu uz navzdy zakotvili v pamati a srdci,veci,ktore v tej danej chvili hybali svetom a su to prave tie iste veci,ktore pre nho ostanu tymi najkrajsimi a najneuveritelnejsimi v celom jeho zivote!!!
Uz je to raz tak...ze prave tieto ,,veci,,musime z nepochopitelnych dovodov jedneho dna opustit a vzlietnut novym smerom s novymi kridlami a dufat,ze nejake tie ,,veci,, sa este neraz udeju...
Komentáre
:)