Mozno je to zvlastne,...ale predsa.
Na jednej luke stoji strom.Je stredom vesmiru a vsetko ostatne je len sucast jeho zivota,ktora sa mu miha pred ocami. Prichadza vsak jar a tu sa s mladym stromcekom nieco deje. Co je to ani sam este nevie ale postupne sa mu to zacina pacit. Na konarikoch sa mu objavili malicke zelene listy, ktore podobne ako on nevedeli kde su a preco su prave tam. Je tomu proste tak a obe strany su s tymto vyberom nadmieru spokojne. Postupne si na seba zvykaju, strom mohutneje a listy zeleneju a silneju. Prichadza leto, hotovy raj pre strom aj jeho listy. Zivot bez seba si uz ani len nevedia predstavit, su na vrchole svojho vzajomneho posobenia, ale ani jeden z nich to ani nahodou netusi. Su stastni a nic ine ich nezaujima, na buducnost nemyslia a zivot v nadhernej zohranej komunite si bajecne uzivaju. Navzajom si poskytuju ochranu a tvoria neodmyslitelnu sucast sveta. No leto vystriedala jesen, ktora nastupuje pomaly a znenazdajky a tak si ani nestihli uvedomit a listy sa zacali rozlietat na vsetky mozne strany, kam ich zvabil vietor a tuzba po vzrusujucom nezname.no neodveje ich zase az tak daleko,len uz prestanu byt sucastou stromu a zacnu si staviat svoje stastie bez neho. Uplny zaciatok je bajecny,vsetko je nove a kazdy si chce vsetko vyskusat, no ako je uz nam ludom dobre zname, kazda vec nas po dlhsej dobe istym sposom omrzi a stane sa vsednostou. Strom ostal holy a zrazu si to aj plne uvedomoval, listy nemali na kom visiet a okolita trava sa im zdala uz tak trochu otravna a bezvyznamna. Zial nic sa s tym uz nedalo robit. Uvedomili si to obe strany a tak im nezostalo nic ine len sa s tym zmierit a hladat si krasne zivotne chvilky bez stareho priatela v novom prostredi. Samozrejme ze to nebolo vzdy lahke a po case pride stale nejaky pad,ale aby sme prezili,musime sa postavit a s hrdostou kracat dalej. A listy sa casom posuvali dalej, stavali sa sucastou zeme, postupovali pod podu a rozkladali sa tak ako to maju v zivote uz vopred urcene, az sa urcitym sposobom stali sucastou korena stromu.Prave toho stromu, ktory ich kedysi tak velmi miloval a s ktorym prezili vela nezabudnutelneho. Tam niekde v hlbke su teda listy, prave tie listy ktore strom tak kratky ale zaroven tak dlhy, ale hlavne nadherny cas robili stastnym, su tam a tam uz navzdy zostanu. V hlbke jeho srdca su tito uzasny priatelia navzdy schovany v absolutnom bezpeci a ani vietor ani ziadna premenliva burka mu ich nikdy nevezme.
Kazdy z nas je iny a kazdy si to vysvetli v inom uhle pohladu, ale verim ze podstata zostane zachovana a odkryjete aj tie najhlbsie metafory. Dakujem za venovany cas. Mam vas velmi rada!!!!!Prosiiim nezabudnite!
ps.pre tych ktori nevedia ze tu davam len svoje autorske diela.autorka B.patlevicova.no prepac majci!
Komentáre
=)