UZ JE TO RAZ TAK

Ahojte plody tejto Zeme,

Vopred upozorňujem, že v tomto článku nenájdete nič nové a úchvatné, preto ak nemáte čas a chuť, radšej sa do toho nepúšťajte, aby ste na mňa potom nenadávali.

Píšem len tak, z istých vnútorných pohnútok, ale bez zámerného úmyslu, bez predurčeného cieľa, proste len tak, pre potešenie. Musím priznať, že som na tento blog už aj zabudla a pri dnešných naších povinnostiach je to snáď ospravedlniteľné. Keď sa na to teraz tak spätne pozerám, uvedomujem si, koľko málo pochopenia som pre vás mala, keď ste sa mi v prváku málo ozývali (myslím za pobytu v Anglicku). Ja som však mala oveľa viac času ako vy. Prinajmenšom mi víkendy umožňovali sa plne venovať svojej osobe a bytiu, a to isté som čakala od vás. A teraz, keď si na to spomeniem, pripadám si taká hlúpa a egoistická. Ale človek je prostý tvor a ešte veľa mu chýba k dokonalosti. Za dokonalosť považujem uspokojenie ľudských "chutí". No proste som sa nevedela vžit do niečoho, čo nepoznám a tým som musela pôsobiť veľmi neskúsene a hlúpo. A práve som možno aj našla tému, na ktorú by som sa rada vyjadrila. V poslednej dobe sa veľmi často stretávam s nedorozumeniami, ktoré vznikajú práve až nadbytkom egoizmu, tým, že sa človek považuje za stred vesmíru, za hlavného hýbateľa, za akéhosi bôžika, ktorý riadi všetko okolo. A žiaľ zisťujem, že medzi takých ľudí patrím aj ja. Ono to vlastne podľa mňa platí všeobecne pre ľudský rod, aj keď sa určite nájdu nejaké výnimky, ktoré sa tomuto javu aspoň trošku vymykajú. Zatiaľ, keď sa nad tým tak zamýšľam neviem a ani sa mi na to nechce nájsť liek. Žiaľ ako správny uponahľaný človek, ktorý už miestami ani nevie, že žije a pre koho vlastne robí to, čo robí, a či by to robil tak isto, keby to robil len pre seba, musím povedať že na podobné výzkumy nemám čas a jediné, čo si môžem dovoliť je trápna lamentácia, ktorá nikomu nepomôže. Skôr sa asi niektoré z vás sami seba spýtajú, o čo mi vlastne išlo? Hm...na túto otázku vám prekvapivo odpovedať viem. Jednoducho som si spomenula na tento blog a napadlo ma, či by nebolo dobré sa na chvíľu zastaviť, vypnúť a prinútiť sa aspoň na chvíľu sa zamyslieť nad bežnými vecami. 

V škole nás v poslednej dobe, aspoň mne sa to tak zdá, akoby znásilňujú. Hlavne taký dvaja profáci, ktorý by z nás chceli mať zaujímavého intelektuála a vymaniť nás z obyčajného života. Ono to je možno aj pekné. Ale ja si niesom istá, či by sa mi to páčilo. Vlastne viem, nie, mne by sa to nepáčilo. Ja nemám povahu sa s niekým hádať a zamýšlať sa nad totálne zvláštnymi vecami, ktoré sú v bežnom živote nepoužiteľné. Teda aspoň v tom mojom by neboli. Ja nemám potrebu sadnúť si nad nejakú jasnú vec a dva dni rozmýšľať, prečo je tá vec vlatsne tak ako je, odkiaľ sa asi vzala a co tím chtěl autor asi tak říci. Mne stačí dať si ráno kakao, natrieť sa voňavým černicovým krémom, prečítať si nejakú peknú knihu o bežných ľudských problémoch,z ktorých zistím, že niesom sama a že sa tie problémy opakujú, sú všade a vždy aj boli, pokecať s blízkym človekom, popočúvať muzičku,dopriať si raz za čas niečo srdcu blízke a ....kopec tých krásnych a tak prostých vecí, ktoré ma robia šťastnou. Tým však nechcem povedať, že intelektuálne typy a taký tí brutální maniaci nemajú svoje radosti. Juuuuj, koľko ich oni majú. Ale sú iné ako tie obyčajného priemerne zmyšľajúceho človeka. Ale keď sa pozriem na tých profákov, za nič na svete by som nechcela byť ako oni a vnucovať úbohým študentom, aký by mali byť. Spomínam to preto, lebo aj tu je veľká dávka egoizmu. Oni sa považujú za tých správnych a vyšších a chcú aby takí boli aj ostatní. Ale kto sme, aby sme mohli usúdiť ktorá skupina ľudí je lepšia? Všetci sa svojimi odlišnosťami navzájom doplňujeme a to je na tom to úžasné. Len by som čakala, že si to i tak študovaný človek uvedomí.

Všetko, čo som tu povedala je tak známe a jasné, že si musím uznať, že to čo som tu napísala viedlo iba k mojej uspokojenosti a plne zodpovedám za znechutenie alebo zbytočnú stratu vášho drahocenného času. Preto sa kľudne sťažujte, ale nedajte sa ovplyvňovať!!! A sem tam sa vžite do role toho koho budete chcieť odsúdiť. Noo, mám sa ešte čo učiť, škoda len, že nás to nenaučia v škole, lebo tej teraz venujem väčšinu času a fakt zisťujem, že mi to v porovnaní zo skutočným životom, dáva veeľmi málo. Ale snaď, snaď sa to raz nejak zúročí. Budem dúfať. Už teraz dúfam.

Prajem pekný deň!cmuk